Před časem jsem psal o koncertě slovenských N.D.E. na rádiu Proglas. Nejenom že máte možnost si tento koncert vyposlechnout ze záznamu v archivu rádia, ale taky je stihnout živě na festivalu Na vodě 5.9. Navíc se můžete těšit na rozhovor s Vladom Bisom, který mě hodně zaujal.

 

Začněme třeba otázkou, o které se dá předpokládat, že Vám ji občas někdo položí. Nedávno Vás Pavel Šupol nazval mužem mnoha profesních tváří: hrajete ve dvou kapelách - kapele N.D.E a kapele F.B.I. Riši Čanakyho, v některých dalších ještě hostujete, máte rodinu a malého syna, zároveň děláte i manažerskou práci pro obě zmiňované kapely, měl jste na starosti hudební hitparádu Rádia 7 - Sedmparáda, založil jste web gosamku - internetovou hitparádu gospelových skupin, mimochodem skvělou platformu, kde se mohou prezentovat slovenské, ale i české křesťanské kapely. Zapomněla jsem na něco? Není i tak té práce na jednoho člověka nějak moc? Jak to všechno stíháte?

Nejako som to stíhal, ale cítil som, že všetko nerobím až tak kvalitne. A „nemať čas“, to je situácia, ktorá sa mi vždy protivila. Na prvom mieste sa snažím mať rodinu, ale človek musí buď hrať alebo nehrať vôbec, hrať „iba trochu“ nejde, to na vás organizátori aj publikum zabudne, jedine legendy si môžu taký luxus dovoliť. U mňa je to tak, že „kvapky tvoria more“. Každá aktivita nezaberie sama o sebe až tak veľa času, ale spolu to zaberie celé hodiny. Aj preto som po narodení syna skončil v Rádiu7 a odbúral ďalšie aktivity, kde ma pokojne mohol zastúpiť iný. Aj GosAmKa mi zaberie niekoľko hodín týždenne, no to je vec, kde cítim, že mám vytrvať. Robím to od marca 2001 a prináša to svoje ovocie. Je to moja služba, robím to zadarmo. Všetky aktivity sa teraz skutočne snažím minimalizovať. Svet sa predsa úplne v pohode točí aj bezo mňa, ale moja rodina ma potrebuje.

 

Proč jste se rozhodl založit kapelu N.D.E.? Bylo Vaším přáním hrát tvrdší, stylově odlišnou muziku, než jakou hrajete s kapelou F.B.I.?

Vznik N.D.E. nemá s F.B.I. nič spoločné. Rišo Čanaky ma prijal do kapely v roku 2004, kedy N.D.E. už 5 rokov existovalo. Vznik N.D.E. mal iný dôvod. Keď som sa v roku 1999 ženil, dovtedy som hrával v punkovej kapele a nakoľko som na pár rokov odišiel žiť mimo Bratislavu, chalani pokračovali ďalej s novým gitaristom a ja som zostal bez kapely. Pre mňa bola hudba tak dôležitou súčasťou života, že som založil N.D.E., ktoré prvé roky fungovalo ako „one man band“. Až v roku 2004 sa mi podarilo zohnať prvého spoluhráča, Adama. Dovtedy som mal len hostí. Ja som predovšetkým rocker a punker, a preto si život bez hrania takejto muziky neviem predstaviť. Nemením sa podľa toho, čo je v móde a čo svet počúva. Takmer 20 rokov hrám rock a punk a určite s tým neprestanem, pokiaľ budem dýchať.

 

Na webu kapely vysvětlujete co název N.D.E. znamená (pozn. N.D.E. je zkratka v angličtině a znamená Near Death Experience - zážitek v blízkosti smrti). V souvislosti s tím se zmiňujete o podobném zážitku u jedné americké dívky, která vypráví, jak jeden zdánlivě malý a nepodstatný skutek v jejím životě byl daleko důležitější než ostatní skutky, kterým ona sama ve svém životě přikládala daleko větší váhu. Její příběh pro nás ostatní může být inspirací, co všechno můžeme pro pozitivní změnu ve světě udělat my. Jen jsem v tom odstavci nenašla odpověď na to, jakou konkrétní změnu byste si přál ve světě udělat Vy, pokud by to tedy bylo ve Vašich možnostech a silách:-)?

Spraviť niečo preto, aby ľudia nepozerali na seba len cez optiku peňazí, ale aby boli k sebe viac citliví. Aby počúvali jeden druhého, aby sa človek mohol posťažovať človeku bez toho, že by bol označený za „citlivku“ alebo že robí zo seba „chúďatko“. Chcel by som, aby sa svet vrátil viac k prírode. Keď ráno vstanem a pozriem von, všetko sa točí okolo peňazí. Od rána sa každý za nimi zháňa. Všetko, čo vidíte, niečo stojí. Za chvíľu budeme možno platiť aj za dýchanie. Dnes je v móde hovoriť „nemám čas“. Tomuto sa ja veľmi vyhýbam. Ak nemám čas, považujem to za svoju chybu a okamžite hľadám možnosti, ako ten čas nájsť. Chcem byť pánom svojho času a viacmenej sa mi to darí. Boh má svoje dôvody, ak niekoho stvoril nižšieho alebo menej pekného. Myslím, že je veľmi ľudské sa niekoho zastať, ak vidíme, že sa mu posmievajú. Hlavne deti vedia byť v tomto smere zlé a kruté, ale uvedomme si, že sú zrkadlom rodiny, kde vyrastali. Ak medzi rodičmi nepanuje úcta a láska, sotva môžeme od detí očakávať nejaký charakter. Povolanie rodiča je veľmi náročné, je to akási druhá pracovná smena a ja veľmi obdivujem viacdetné rodiny. Želal by som si, aby rodičia vychovávali svoje deti k láske a úcte k životu.

 

Dobrá muzika není výsledkem jen invence a nadání muzikantů, ale i otázkou kvalitních nástrojů a vybavení, mít možnost nahrávat v dobře vybavených nahrávacích studiích, sehnat si schopného producenta nebo manažera atd. To vše je dnes víceméně o penězích, přitom honoráře křesťanských kapel zdaleka neodpovídají nákladům, které tyto kapely mají. A kde na to brát, pokud není v dohledu nějaký bohatý sponzor? Co byste v tomto směru poradil všem začínajícím kapelám?

Žial, neporadím im nič, ak si neviem poradiť sám. Moja aparatúra už často zaostáva aj za aparatúrou 18 ročných mladíkov. Je to preto, lebo financie dávam v prvom rade do rodiny. Ak niečo zvýši, dám to do hudby, ale žial hudbou si na aparatúru nezarobím. Mám malého syna a ten potrebuje financie a ja mu ich aj veľmi rád dám. Začínajúcim kapelám by som však doporučil obrniť sa trpezlivosťou, pretože veľakrát zažijú, že ich iní budú posudzovať podľa kvality aparatúry. Ďalšou dôležitou vecou pre kapelu sú konexie. Výhodou je, ak kapela vzíde z početnej kresťanskej komunity alebo spoločenstva, kde je pretláčaná a nemusia sa ani príliš snažiť a ich priatelia ich šíria. Povedzme, že v 50 člennom zbore XY vznikne nová kapela, tak automaticky má 50 fanúšikov. Tí chodia na ich koncerty a budia pod pódiom dojem popularity. To je voda na mlyn ostatným divákom, ktorí keď vidia tancujúci dav, nehambia sa pridať. Naša kapela N.D.E. ale vznikla na „zelenej lúke“, nemáme za sebou nikoho a všetko sme získali jedine poctivou drinou. Takmer všetci fanúšikovia sú takí, ktorých sme predtým nepoznali a získali sme si ich svojou muzikou.

 

Jste považován za rockového "veterána", tuto kapelu jste na jaře v roce 1999 zakládal Vy sám, tím pádem jste profesně nejstarší. Nabízí se otázka, zda se Vám lépe spolupracuje s mladými muzikanty než s Vašimi vrstevníky?

Vždy sa mi najlepšie spolupracovalo s ľuďmi, ktorí sú zodpovední, svedomití, dochvíľni a majú o vec záujem. V pohode by som hral so 60 ročným pánom, ak by mal v kapele srdce a pracoval by na sebe. Takisto sa mi hrá dobre s naším súčasným bubeníkom, ktorý má len 17 rokov. Vek pre mňa nezohráva úlohu, ani talent. Musím vidieť záujem. Tiež je aj dôležité byť duchovne na jednej „vlnovej dĺžke“, to znamená nemať priepastné rozdiely v tom, ako vnímame Boha a akými prejavmi ho vyznávame. No a v neposlednom rade – pre mňa je možné hrať len s ľuďmi, čo majú radi rock a je im jedno, či je taká muzika práve IN alebo OUT. Ľudia, čo vždy uznávajú len najnovšiu muziku, najnovšie účesy, najnovšie oblečenie či najnovšie trendy, len aby sa niekomu zapáčili, nemajú v mojich očiach hlboký charakter. Svedčí to o premenlivosti ich názorov a ktovie, či nejaký vlastný názor vôbec majú. Muzikant by sa nemal prispôsobovať publiku. Muzikant má totiž moc manipulovať publikom a mal by ju pozitívne využiť. Naša kapela chce ľuďom ukázať trvalé hodnoty a to nie sú ani účesy, ani oblečenie.

 

Proč právě křesťanská muzika, proč ne "jen" muzika? Neměli byste pak větší šanci se v hudebním showbusinessu u Vás na Slovensku prosadit?

Ono je to všetko prirodzený vývoj. Dlho som hral punk, až niekedy po roku 2000 sa začal čoraz častejšie objavovať v textoch Boh. A pritom som veriaci od narodenia. Verím, že to všetko malo byť práve takto. Osobne nemám príliš chuť plávať vo vodách showbusinessu a navyše pochybujem, že moja muzika a texty spĺňajú kritériá „mainstreamu“. S kapelou N.D.E. však máme v pláne objaviť sa aj na svetských pódiách. K tomu ale potrebujeme aj dávku šťastia, lebo dostať sa na bežné festivaly nie je jednoduché a navyše nám v tom môže brániť nálepka „kresťanský rock“.

 

Domnívám se, že přáním každého muzikankta je hrát a rozdělovat s posluchači o pocity a názory, které ho obecně těší nebo trápí. U křesťanských kapel a interpretů bych řekla, že to platí ještě víc. Co Vás nejvíc štve na současném stavu společnosti?

Už som to naznačil vyššie. Štve ma, že sa svet točí od rána len okolo peňazí a štve ma ľahostajnosť ľudí voči sebe. Skupina Timothy to krásne vyjadruje v piesni Stratený v tme: „...sám so svojim bôľom, so svojimi citmi, iným ukradnutý, ako oni mne....“. Už ráno vám často znepríjemní deň ofrflaná predavačka či arogantný šofér. Prečo sú takí? Čo ich oprávňuje ventilovať sa na iných? Štve ma, že ak sa nájde nejaký citlivý človek, tak tento svet ho hneď onálepkuje ako „nevhodného pre život“, prípadne „detinského“ a udupe ho. Dnešní rodičia často vedú deti k tomu, aby mali „široké lakte“. Prečo ich nevedú k tomu, aby iným pomáhali? Často počúvam názor „Pomáhaj iným, len keď ťa požiadajú“. Tento názor je ale otcom ľahostajnosti. Ak pomoc nepotrebujem a niekto mi ju ponúkne, mal by som slušne odmietnuť a poďakovať. Žiaľ, sú ľudia, čo sa ešte urazia, ak im chcete pomôcť. Často nie sme vďační za svoj život. Neuvedomujeme si, že nehladujeme, netrpíme smädom, nežijeme v krajine, kde zúri vojna. Iba sme stále nespokojní s platmi a celý život zasvätíme hľadaniu čo najlacnejších výrobkov. Štve ma, ak sú ľudia ochotní urobiť pre peniaze čokoľvek a „len tak“ už dnes takmer nikto nič neurobí. A toto si čoraz častejšie neuvedomujeme aj my kresťania, že sa do týchto sietí zamotávame. Radi citujeme bibliu, že „robotník si zaslúži svoju odmenu“, ale menej sa už pýtame, ako kvalitne si odvádzame svoju prácu a menej premýšľame o výroku „zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“. Treba to zrelo vedieť rozlišovať. Neznamená to, že máme pracovať zadarmo, ale ani nemáme za všetko žiadať odmenu. Takisto my muzikanti by sme mali vedieť pýtať reálne sumy. Rodičia často odmeňujú deti aj za veci, ktoré by mali urobiť samozrejme, bez odmeny, kvôli sebe a potom tie deti majú poprehadzované hodnoty. A keď už som pri kresťanstve, mrzí ma, ak sa jeden kresťan snaží urobiť lepším a duchovnejším od druhého. Dnes je na Slovensku IN byť „obráteným kresťanom“, každý iný je len „nedeľný kresťan“. Ešte, že tu je Boh, jediný spravodlivý sudca. No, štve ma všeličo, ale nechcem vyzerať ako nejaký pesimista, pretože verím v lepší svet a môžem ho meniť už dnes a začať od seba. No čo sa najviac v poslednej dobe zmenilo, je to, že málokto vie dnes povedať „prepáč“ alebo „urobil som chybu“. A to je smutné...

 

A co pro Vás osobně znamená víra v Boha?

Kdesi som čítal, že Boh by pre mňa nemal byť niekto, ku komu utekám, len keď mám problémy. Lenže pre mňa Boh často je takéto útočisko. Chápem ho ako otca. Aj ku svojmu otcovi či mame som mohol prísť a zveriť im svoj problém. Viera v Boha je pre mňa aj neustále spytovanie svedomia a hľadanie správnej cesty. Niekedy obdivujem neveriacich ľudí, čo im vlastne dáva zmysel života, veď hovoria, že aj tak skončia len v peknej truhle v chladnej zemi a nič viac. Viera v Boha je pre mňa vedomie, že je tu Niekto, kto ma veľakrát v živote podržal, keď už ľudia zlyhali. A viera v Boha pre mňa znamená takisto neustále premýšľanie a hľadanie odpovedí na svoje otázky o zmysle života. O tom, kam idem, ale aj o tom, „ako“ idem.

 

Již jsem zmiňovala, že hrajete aktivně také v doprovodné kapele F.B.I Riši Čanakyho. Jak se Vám daří dohromady skloubit např. termíny hraní a zkoušek u obou kapel zároveň? Vezměme si situaci, když např. jeden pořadatel chce kapelu N.D.E. na jednu akci a druhý kapelu F.B.I. na další, ale na jiném místě a ve stejném termínu. Nepřicházíte proto o některé možnosti hraní?

Ide to. Je to aj tým, že prednosť má vždy kapela, ktorej termín koncertu príde ako prvý. Keďže manažujem obidve skupiny, tak tie dátumy potom prispôsobujem. A navyše, Riša živia detské koncerty, nie F.B.I., takže koncertov F.B.I. je za rok asi 30, možno 40, no a N.D.E. hrá v súčasnosti ešte menej, takže sa to dá zvládnuť. 

 

Můžete tyto dvě kapely, kde hrajete, např. žánrově srovnat a která z nich je pro Vás větší srdeční záležitost? 

N.D.E. je určite moja srdcová záležitosť, pretože mi je štýlovo bližšia a realizujem sa tam aj ako autor hudby a textov. Snažíme sa mať pravidelné skúšky a snažím sa v kapele udržať určitý systém, pravidlá a poriadok. F.B.I. mi však dáva iné cenné skúsenosti a môžem povedať, že sú takisto na nezaplatenie.

 

Jak se Vám hraje před českým publikem? (letos např. na festivalu Valcha v Novém Městě nad Metují, dále budete hrát 5.9. na festivalu Na přehradě u Strážnice) Zaslechla jsem nedávno názor, že české publikum reaguje na slovenské kapely daleko živěji a spontánněji než je tomu u Vás na Slovensku? Co si o tom myslíte?

Pred českým publikom sa N.D.E. cíti lepšie. Nechcem uraziť slovenského diváka, ale český divák nemusí poznať pesničku a aj tak skáče a tancuje. Slovenský divák je konzervatívnejší. Musí mať kapelu napočúvanú a my Slováci sme tak trochu ako stádo – ak tancujú iní, tancujem aj ja. Ak nikto netancuje, nebudem ani ja. Sme menšia krajina a v publiku často sedia muzikanti kapiel, ktoré na festivale tiež hrajú a ktorí vám nič len tak nedarujú. A navyše, na Slovensku preferuje kresťanské publikum predovšetkým chválové kapely a pre mnohých je rock a punk ešte stále produkt diabla a to je škoda... Slovensko ešte stále čaká na čistokrvnú kresťanskú rockovú kapelu, ktorá zaujme masy.

 

Hráli jste také v zahraničí, konkrétně v rakouském Badenu. Při jaké příležitosti to bylo a jak se Vám tam hrálo?

Myslím, že sme hrali pre birmovancov, ak sa dobre pamätám. Napriek tomu, že nás delila jazyková bariéra, tak sme boli prijatí veľmi dobre. 

 

Hodně cestujete. Jak toto časté odloučení snáší Vaše rodina? 

Nie najlepšie. Sám nemám dobrý pocit, ak som mimo domu a manželka je so synom sama. Stále na nich myslím, či sú v poriadku. Viem, že ma potrebujú, hoci len niečo preniesť alebo pripraviť. Mám lepší pocit, ak sú s nimi moji rodičia alebo svokrovci, ale toto niekedy nejde zariadiť. Veľmi často rozmýšľam o tom, ako ďalej. Boli aj chvíle, keď som uvažoval, že zavesím muziku na klinec, ale zatiaľ to nejako ide skĺbiť. Keď syn vyrastie, často budeme chodiť spolu na koncerty celá rodina.

 

Nemůžu se nakonec nezeptat na Vaše plány do budoucna. Co nového s kapelou chystáte? Máte nějaký sen, který byste si Vy osobně jako muzikant chtěl splnit a zároveň byl ochotný ho sdělit i čtenářům?

Snov mám veľa. Nedávno sa mi splnil dávny sen a natočili sme videoklip. Momentálne je mojím snom natočiť nové CD, ktoré by bolo kvalitné a s nadupaným rockovým zvukom. Ale toto CD je veľmi závislé od financií, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto je mojim snom mať kvalitný gitarový aparát a robiť s kapelou samostatné koncerty, kde by sme mali čas sa dobre nazvučiť. Festivaly sú niekedy veľmi stresujúce. A k tým snom pripojím myšlienku: „Každý, kto dosiahol úspech, musel o niečom snívať“.

 

S leadrem skupiny N.D.E. Vlado "Jaríkem" Bisem rozmlouvala Iva Rejlová

 

Odkazy:

http://www.nde.sk/ - více o kapele, připravovaných koncertech a novinkách

http://www.proglas.cz/ - záznam koncertu ve studiu rádia Proglas

http://www.festivalnavode.cz/

2016 Copyright Pavel Šupol | Všechna práva vyhrazena | Login | Tvorba: www.lukaspavelec.cz