Jsem velmi rád, že se u nás nebo na Slovensku objeví kapely, které se upřímnou snahou a pílí dostávají do povědomí posluchačů. A nejenom to, mnohdy boří i zaběhnuté názory odsuzující některý žánr. Mezi takové kapely se jistě řadí The Elements, kteří si mě naprosto získali svým rockovým vystoupením na CamFestu 2008. Atmosféra byla úžasná, fanoušci spokojení a tak není divu, že se jim rozběhla vlna koncertů. A nejenom to, kapela bude natáčet příští víkend klip a vy můžete být u toho.

O natáčení klipu nám napsal manažer: „K videoklipu len toľko: natáčať sa bude 24.10. - 26.10. v okolí Brezna (Stredné Slovensko) bude to veľký projekt a veľa si od toho sľubujeme.
Točiť sa bude pieseň Inner Fight For Freedom a bude to na gospelovů scénu veľmi netypicky klip. Viac neprezradím!:-)“
Na jejich webu se ještě dočtete, že k natáčení zve kapela každého zájemce, který je chce takto podpořit. Zajímavé, nemyslíte? Ale pojďme již blíže poznat celou kapelu skrze rozhovor.

 

Kdy vznikl v hlavách bratří Martina a Peťa Šulekovcov nápad dát dohromady křesťanskou rockovou kapelu:)?

Už niekedy na základnej škole sme snívali o vlastnej rockovej kapele. Podnetom bola hudba, ktorú sme vtedy počúvali (najmä kapely ako Iron Maiden, Heloween, Nirvana, Offspring...). To, že sú The Elements nakoniec kresťanskou rockovou skupinou, je výsledkom viacerých okolností. V prvom rade sme veriaci ľudia a odmalička sme boli vychovávaní ku kresťanskej viere. Vo farnosti, kde sme vyrastali,  časom vznikol mládežnícky spevácky zbor, ktorý sme hudobne doprevádzali a keďže sme mali blízko k rockovej hudbe, tieto vplyvy sa prejavily  aj v nástrojovom obsadení – elektrická gitara, basová gitara, bicie nástroje. :) Potom, ako spevácky zbor postupne zanikol, sme ďalej pokračovali už len ako kapela a začali tvoriť vlastné skladby. V tomto období sa príchodom gitaristu Stanislava Švantnera a klávesáka Dušana Veverku utvorilo jadro našej skupiny. Bolo to v roku 2001. Neskôr, po vydaní debutového albumu Out of the Dark sa k nám pridala Stanka Kokavcová, ktorá na poste speváčky vystriedala Katku Kvietkovú.

To, že sa tvorba a pôsobenie „Elementov“ uberalo gospelovým smerom majú do značnej miery na svedomí kapely akými boli slovenskí Silence či britskí Delirious, ktorých hudba bola pre nás veľkou inšpiráciou v našich začiatkoch.


The Elements - jak jste přišli na tento název?

Samozrejme, že sme mali na začiatku problém vymyslieť názov, asi ako väčšina začínajúcich hudobných skupín. Ale prišiel čas, kedy sme začali nahrávať prvé demá a do kolonky „Artist“ sme museli niečo napísať. Pamätám si, že Martina vtedy z ničoho nič napadlo „The Elements“ a všetkým sa to zapáčilo. Boli sme v tom čase štyria a myšlienka, že budeme štyri živly – elementy (oheň, voda, zem, vzduch) sa nám zdala očarujúca. Neskôr sme sa dozvedeli, že Martina k tomu inšpiroval text jednej piesne, kde sa spomínal verš: „We must prepare ourselves for the elements“


Máte nějaký hudební vzor na domácí nebo světové scéně, který vás ve vašem hudebním směřování na začátku hodně ovlivnil?

Okrem kapiel, ktoré sme už spomínali v úvode, stojí za zmienku obdobie, kedy bola pre všetkých členov veľkou „drogou“ tvorba skupiny Dream Theater. Ich inštrumentálna zdatnosť bola motorom pre naše odhodlania cvičiť, zlepšovať sa a tvoriť. To bol však asi jediný a posledný veľký „celoskupinový“ vzor. :) Neskôr už každý hľadal a nachádzal vlastnú cestu v počúvaní hudby a hľadaní inšpirácie.

 

Prozraďte oblíbené interprety, které dnes nejraději posloucháte.

Peťo (Frodo): U mňa prevláda rocková klasika ako Led Zeppelin, Deep Purple, Queen, Guns’n Roses, ale aj novšie veci ako RHCP, Foo Fighters, Extreme, Dave Mathews Band, Guano Apes, Lenny Kravitz, Kaipa. Páči sa mi však aj funky a jazz: Jamiroquai, Brand New Heavies, Al Jarreu, Mezzoforte...

Martin (Šulko): Dave Mathews Band, Porcupine Tree, Creed, Transatlantic, Dream Theater, Jelly Jam, Iron Maiden, Morcheeba, Tool, Toto, Sting, ale rád počúvam aj Maroon 5 či Trinity Group.

Stanislav (Stanley): Na prvom mieste je to stále Dream Theater. Ďalšími obľúbenými interpretmi sú Scott Vestal, Rhonda Vincent and the Rage, Clay Hess, Sierra Hull, Django Reinhardt, počúvam rock, jazz, swing, ale nepohrdnem ničím, čo je dobré :)

Dušan (Duško): Počúvam prakticky všetko. Denne mi prejdú ušami desiatky až stovky megabajtov hudby od klasiky po metalové veci. Ak by som mal v tejto chvíli niekoho vyzdvihnúť boli by to Blackfield, Marillion či Tommy Emmanuel. Radosť mi vždy urobí aj Louis Armstrong.

Stanka (Stančta): U mňa je to takisto pestré. Počúvam klasiku, jazz, rock aj pop. Z obľúbených interpretov spomeniem Norah Jones, Dream Theater, Alicia Keys, Nelly Furtado a hlavne Dianu Krall.

 

V roce 2005 vyšlo vaše debutové album Out Of The Dark. Letos jste vydali druhé album s názvem Inner Fight For Freedom. Jak se autorsky podílíte na tvorbě? Kdo z Vás skládá hudbu a kdo píše texty? Víc jak polovina textů je v angličtině. Je to proto, že se Martinovi píše líp anglicky?

Debutový album bol autorsky veľmi pestrý, čo sa týka hudby aj textov. Na príprave nového albumu sa textársky najviac podieľal Martin, ktorý napísal sedem z ôsmych textov. To, že je väčšina v angličtine, je naozaj výsledkom toho, že sa mu myšlienky ľahšie vyjadrujú v angličtine. Osobne si myslím, že je veľmi náročné napísaťdobrý slovenský piesňový text. Napriek tomu cítime potrebu viac sa venovať textom v slovenčine, pretože tá je ľuďom prirodzene bližšia a zrozumiteľnejšia. Angličtina nám na druhej strane dáva priestor prezentovať sa aj v zahraničí a preto by sme chceli túto možnosť v blízkej budúcnosti využiť...Príchodom novej speváčky Stanky nastal po hudobnej stránke aj prílev nových muzikantských nápadov. Na skladaní hudby sa však výrazne podieľajú aj Frodo so Stanleym.

Co vám nejvíc na způsobu života dnešní společnosti vadí a odráží se to také i ve vašich textech?

Martin: Mám taký dojem, že v našich textoch sa viac odráža to, čo nám vadí na našich životoch než na životoch iných. Ak nám už niečo vadí na spoločnosti, tak je to určite pretvárka, pokrytectvo a plytkosť. Smútime nad prázdnotou, ktorá sa niekedy dotkne aj nás a ľudia ju zvyknú zapĺňať „umelou hmotou“ a zážitkami. Aj my sme z časti synovia sveta a bojujeme na tomto fronte. Nikto z nás nemá vyhraté. Z tohto konfliktu pramení naša tvorba.

 

Martine, ty jsi žil nějakou dobu v Americe. Kde jsi všude pobýval a jak tě pobyt za oceánem ovlivnil? Byl jsi na koncertě některých amerických křesťanských kapel?

V Spojených štátoch som bol viac krát a na rôznych miestach. (Pre ilustráciu: Lake Placid, NY, Nantucket Island, MA, Mackinac Island, MI,  Danbury, CT, navštívil som New York, Washington, Chicago, Boston, Detroit, Cleveland, Albany, Buffalo, New Orleans a mnoho iných miest) Dokopy som tam strávil viac ako rok a pobyt tam mi vo viacerých smeroch rozšíril obzory. Naučil som sa vnímať svet komplexnejšie - rozmýšľať ďalej ako iba v súvislostiach svojho mesta, či krajiny. Veľmi som sa zlepšil v angličtine. Naučil som sa vážiť si seba a veriť tomu, čo robím. Zároveň som zistil, aký prázdny je život spoločnosti založenej na "konzume" a uvedomil si, akú cenu má úprimnosť a priateľstvo. Žiaľ, na žiadnom veľkom koncerte som nebol, pretože väčšinu času, okrem mojich výletov, som strávil mimo veľkých miest. Jediný koncert, ktorý som mal možnosť vidieť, no nechal som ho plávať, bol koncert skupiny Dave Matthews Band. Doteraz to ľutujem.

 

Prý jsi tam také hrál? S kým a jak dlouho?

Áno, podarilo sa mi tam aj hrať a dokonca nielen mne. Bolo to cez prázdniny 2007, kedy sme výlet do USA podnikli v trojici ja, Peťo a Dušan. Mali sme aj ambíciu hrať v kluboch, preto sme si vtedy po prílete do New Yorku kúpili lacnejšie nástroje, na ktorých by sme mohli aj cvičiť. Po príchode na Mackinac Island, MI (v Hurónskom jazere) sme zistili, že živé hranie v miestnych kluboch a baroch je bežné a má vysokú úroveň. Popri práci sme cvičili a zoznamovali sa s ľuďmi. Jedného dňa sme dostali príležitosť zahrať na istom hudobnom podujatí v kostole ako kapela a mali sme veľký úspech. Všetci účastníci sa potom presunuli do malebného podniku Mustang, kde pokračovala zábava pri spievaní a hraní amerických country pesničiek. A my sme sa samozrejme radi pridali. Tieto "malé" akcie nás doviedli ku gitaristovi Mike-ovi, ktorý hrával skoro každý večer "one man show" v niektorom z barov. Od príchodu sme ho obdivovali. Mal niečo cez 50 rokov, bol ľavák a hral na praváckej gitare otočenej naľavo. Gitaristi si domyslia, ako to asi vyzeralo. Struny, akordy, sóla hral naopak. Bol skvelý. Kým sme odišli, podarilo sa nám s ním nacvičiť repertoár a zahrať niekoľko veľmi úspešných koncertov. Ľutovali sme iba, že sme ho nespoznali skôr. Ale možno aj práve v tom bolo to čaro...


Jak si vysvětluješ na rozdíl od slovenských a českých křesťanských kapel poměrně velký komerční úspěch amerických kapel, jako jsou např. P.O.D. nebo Casting Crowns?

V prvom rade ich úžasnou kvalitou. Väčšina z toho, čo sa v Amerike prebojuje až na vrchol, na ktorý dovidíme aj my z Európy, Slovenska alebo Čiech, musí mať niečo do seba. Musí to byť kvalitné a osobité. To, že sa tam na vrchol prebojujú aj kresťanské kapely, je podľa mňa dané "toleranciou" ľudí voči sebe, ktorá je tam samozrejmá. Človek má právo byť hocičím, kým to neubližuje druhým: byť gay, lesba, tučný, chudý, „hulič“, svätý... Nie vždy je to prínosné, ale v každom prípade má človek našťastie aj právo byť kresťanom a nik ho za to neodsudzuje a nediskriminuje. Samozrejme, nie každý to tam takto vidí, ale všeobecné povedomie je také.

 

Váš manažer Pavel si mi trochu postěžoval:), že jste hráli už v zahraničí, např. v Itálii, Americe, ale ještě ani jednou v Čechách? Na jaké akci nebo festivalu byste se u nás rádi objevili?

Žiaľ, nemáme zatiaľ veľmi prehľad o českej gospelovej scéne – najmä čo sa týka akcií a festivalov. Vieme len, že koncerty v Čechách bývajú vo všeobecnosti skvelé a keďže sme to zatiaľ nemali možnosť okúsiť na vlastnej koži, radi prijmeme pozvanie na akékoľvek hudobné podujatie.

 

Co vaše rodiny, jak vás podporují v tom co děláte? Dostává se vám také podpory od farnosti, do které patříte?

Prirodzene, že bez podpory našich rodičov, priateľov a blízkych by naša hudobná činnosť bola nemysliteľná. Za to im patrí naša obrovská vďaka. Dianie okolo kapely sa už za tých sedem rokov stalo rodinným projektom a rodičia sa stali najväčšími fanúšikmi a kritikmi zároveň. :)

Rovnako sa tešíme veľkej podpore aj vo farnosti – najmä v osobe správcu farnosti Mgr. Petra Tkáča, ktorý nám poskytol skúšobňu a dopomohol k počiatočnému nástrojovému vybaveniu.

 

Nestalo se Vám za dobu vaší existence, že jste se setkali s negativní kritikou ze strany některých křesťanů kvůli stylu muziky, který hrajete?

Samozrejme, že stalo – najmä po vydaní debutového albumu, keď sme sa dostali na prvé internetové fóra a hitparády. Dá sa povedať, že kapela The Elements patrí k priekopníkom tvrdšej rockovej gospelovej hudby na Slovensku a názory na rockovú hudbu boli v tom období ešte veľmi rozpačité. My sme si však vždy stáli za svojím a v konečnom dôsledku sa nám to darilo obhájiť. Dnes už máme pocit, že situácia sa nielenže upokojila, ale práve naopak – nastal dopyt po kvalitných rockových kapelách, čomu sa nesmierne tešíme. :)

 

Domníváte se, že kapela, která se hlásí ke křesťanským hodnotám, by se měla také prvoplánovitě o těchto hodnotách v textech svých písní zmiňovat a nebo je podle vás spíše důležitější osobní postoj každého muzikanta kapely?

Kapely majú k tejto otázke rôzne postoje. My sa lepšie cítime v polohe tzv. „kresťanskej kapely“. To znamená, že kladieme skôr dôraz na hodnoty a osobné postoje členov. A nie je pre nás dôležité, aby texty prvoplánovo oslavovali Boha. Skôr sa takým textom vyhýbame. Takisto sa vyhýbame moralizujúcim a vyčítajúcim textom. Na druhej strane sa nebránime ani oslavnému textu, ktorý je úprimný. Snažíme sa robiť hudbu prirodzene a na nič sa pri tom nehrať. Preto v našej tvorbe  vznikajú skôr texty o každodennom prežívaní, láske, priateľstve, životných bojoch a kresťanských hodnotách.

Myslíme si, že je veľa ciest, po ktorých sa dá ísť. Každá kapela by si mala nájsť smerovanie, ktoré je jej blízke a podstatné je, aby to potom robila úprimne.

 

Na který zážitek z koncertu nejraději vzpomínáte a kterou z písniček hrajete nejraději?

Frodo: Máme jeden trápny a zároveň krásny zážitok z vystúpenia pre Domku (Zduženie saleziánskej mládeže) na Michalovej, na ktorý veľmi radi spomíname. Hrali sme v kultúrnom dome, kde bola drevená podlaha a pod bicími nebol žiadny koberec. V polovici druhej pesničky som si zrazu všimol bezmocný výraz na tvári môjho brata, a na moje prekvapenie som zbadal, ako mu bicie po tej podlahe utekajú. Už bol taký natiahnutý, že ledva na ne dočiahol rukami i nohami. Hneď som mu pribehol na pomoc a, samozrejme počas hrania, som mu pristúpil bicie nohou, aby mu neutekali. Všetko by zrejme dobre dopadlo, keby sa v zákulisí nenašiel jeden iniciatívny organizátor (mimochodom vlastník tých bubnov), ktorý kdesi vzadu objavil činku a pribehol na pomoc s úmyslom zaťažiť kopák. Nanešťastie zakopol o kábel s napájaním elektriny a tým pádom nás úplne zrušil. Sebe takmer dolámal s tou činkou prsty. V tom ďalší iniciatívny organizátor v snahe zachrániť situáciu chcel zatiahnuť oponu, výsledok jeho úsilia boli pováľané stojany na mikrofóny. Nikto sa vtedy smiechu nezdržal. Ani my nie. :)

Čo sa týka obľúbenosti pesničiek, môžem povedať, že každý z nás má z času na čas v obľube inú skladbu. Ale vo všeobecnosti je medzi fanúšikmi asi najobľúbenejšia pesnička Mocný Kráľ z prvého albumu. Tá má väčšinou aj na koncertoch najväčší úspech.

 

Pátým "elementem" kapely je zpěvačka Stanka. Jak spolu vycházíte, když například řešíte interní problémy v kapele a kdo v zásadních věcech u vás rozhoduje?

Vďaka priateľstvu, ktoré sa stalo šiestym „elementom“ kapely, máme vynikajúce, ba priam rodinné vzťahy, takže interných problémov býva minimum. Ale keď sa nejaké vyskytnú, zvyčajne ich riešime dialógom. Rovnako v zásadných veciach ide o to, aby sa dosiahla zhoda všetkých členov, čo je dôležité najmä pre osobnú zaangažovanosť každého jedného.

 

Nedávno jste natáčeli ve studiu rádia Lumen rozhovor. Od jedné z posluchaček jste dostali tuto otázku: Co je základním elementem vaší hudby, ale i vašeho života? Moc se mi líbila, tak na ni Dušane:), prosím, ještě jednou odpověz.

Duško: Je dosť ťažké odpovedať na túto otázku, pretože ten element nie je jeden. Každý z nás si to skladá z vlastných elementov, ale určite za tým všetkým stojí nejakým spôsobom viera, Boh, hudba, ktorá je obrovská a pokiaľ ju necháte, môže tvoriť podstatnú súčasť vášho života. Ďalej je to rodina a priateľstvo, ktoré sa stalo takisto neodmysliteľnou súčasťou našej kapely a skutočne nám dosť pomáha. Napokon sú to všetci tí ľudia, ktorí nás podporujú a ktorí vidia zmysel v našej činnosti a vďaka nim vidíme aj my, že to, čo robíme, má zmysel.

 

Jaké máte plány do budoucna a co zajímavého chystáte na příští rok?

Medzi naše najaktuálnejšie plány patrí jesenné koncertné turné s názvom Inner Fight For Freedom Tour 2008, v rámci ktorého absolvujeme sedem vystúpení v mestách po celom Slovensku. Do konca roka nás čaká ešte štrnásť koncertov a najhorúcejšou novinkou je natáčanie videoklipu, ktoré bude prebiehať počas víkendu od 24. do 26.10. tohto roku. Budúci rok by sme si chceli, aspoň prvé dva – tri mesiace, trošku oddýchnuť od koncertovania a sústrediť sa na tvorbu nových skladieb. Ktovie, možno sa nám točenie klipu natoľko zapáči, že už na jar spravíme ďalší :)

 

Rozhovor se členy kapely připravila Iva Rejlová.

 

 

Odkazy:

http://www.theelements.sk

http://www.myspace.com/theelementssk

http://bandzone.cz/theelements

http://www.youtube.com/user/TheElementsTE - The Elements na YouTube

2016 Copyright Pavel Šupol | Všechna práva vyhrazena | Login | Tvorba: www.lukaspavelec.cz