Když jsem začátkem školního roku dělal koncert Riša Čanakyho s Majkou Podhradskou pro naše studenty, Rišo mi prozradil, že právě dodělal DEMO jednomu nadějnému raperovi, který si říká ADREM. Majka k tomu dodala, že to hrálo po cestě v autorádiu a je to dle ní supr. Již dávno jsem se dostal k jeho poslechu a dnes jsem vděčný, že vám tohoto hip-hopera mohu v rozhovoru představit.

 

DEMO s názvem „Mám čo povedať!“ získalo mnoho pozitivních ohlasů a recenzí, které najdete na několika slovenských webech. Můžete na něm zaslechnout hlas Márie Čírové, o které jsme psali, když vyhrála na Slovensku soutěž Coca-Cola popstar a na CD se taky objevil hlas Rišovej dcerky Anette Čanakyové. A abych ukončil výčet všech plusů, tak musím dodat, že ADREM se rozhodl toto CD nabídnout ke stažení zdarma.

 

 

Co znamená tvůj pseudonym Adrem?

No, ono to vzniklo ako som mal počas učenia sa na skúšku otvorený slovník cudzích slov. Počas listovania v ňom mi padol do očí latinský výraz „ad rem“, čo v preklade znamená k veci. A tak sa mi to zapáčilo, že som si ho osvojil ako svoj pseudonym. Má vyjadrovať môj postoj k rapovaniu – tvoriť texty „k veci“ a nie len bezducho spletať rýmy.

 

V mailu jsi mi napsal: "Poviem ti už teraz vopred, že rap beriem len ako hobby. Hudbou sa nikdy nechcem živiť, a budem sa jej venovať pokiaľ nebudem musieť zanedbávať to, čo je pre mňa prvoradé - škola." Co studuješ:)?

Ajaj...Teraz budem musieť ísť s kožou na trh...Medicínu, odbor zubné lekárstvo. Čoskoro, ak Pán dá, budem doktor vrták.

 

 

Vraťme se ale k muzice. Proč tě zaujal nejvíce právě tento hudební žánr, hip-hop?

To sa asi ani nedá povedať prečo...To je záležitosť srdca. Hudobných podnetov sa mi počas teenagerských rokov dostalo pomerne dosť, ale výraznejšie si moje srdiečko podskočilo práve pri rape. Vtedy som si povedal,  že „fúúúúú“ tak toto je ono. A odvtedy som v tom - proste milujem tie bassy, samplované inštrumentálky a vykrikovanie do mikrofónu. Ale pravda je, že počúvam aj iné žánre (The Fray, Linkin Park, Komajota....).

 

 

Kdo je tvým vzorem na světové hip-hopové scéně?

Zo sekulárnych umelcov jednoznačne Mike Shinoda. On bol jedným z prvých umelcov, ktorých som počul rapovať. Je to pre mňa pán raper a hudobník (v pravom slova zmysle) zároveň. Lebo v tejto brandži  je málo raperov, ktorí sú aj hudobníkmi (Ja osobne by som si nedovolil nazvať sa hudobníkom). Jeho album „The Rising Tied“, ktorý urobil s chalanmi zo Styles of Beyond môžem počúvať v kuse dokola. Hudobne je podľa môjho názoru na veľmi vysokej úrovni a o dosť prevyšuje ostatné rapové dosky, čo som počul. Z „našich“ kruhov  ma najviac presvedčil asi T-Bone. Tak ako rapuje on, rapuje málo kresťanských raperov. Má kvalitný hudobný základ, silný flow, talent, je z neho cítiť bezprostrednosť a zdravé sebavedomie, jeho veci sú proste silné. Ale to je opäť subjektívny pohľad.

 

 

Jaká je na Slovensku konkurence v tomto hudebním žánru?

Konkurencia v tomto žánri všeobecne je veľmi veľká. Na Slovensku je veľa zoskupení, alebo single-raperov, ktorý predávajú tisíce albumov. Rap zažíva momentálne veľkú renesanciu, čo je na jednej strane pochopiteľné, ale na druhej bohužiaľ smutné, pretože hip-hopová kultúra formuje názory množstva mladých ľudí a mám pocit, že málo raperov si uvedomuje, aký dopad majú ich texty na vývoj teenagera. Tu sa nedá schovávať zato, že sa na album napíše červená osemnástka v krúžku. Všetci vedia, že najväčšia skupina ľudí, ktorá rap počúva, tých osemnásť rokov ešte nemá. Peniaze hýbu svetom. Stará, ale pravdivá fráza.  Ja som začal rapovať, pretože rap je moja srdcovka – túžil som po tom, ale chcel som to iným - svojským spôsobom. Chcel som ľuďom okolo ponúknuť odlišný názor na svet, ako sa im bežne podsúva, ponúknuť iné hodnoty – ponúknuť alternatívu lásky. Zrelo to vo mne pár rokov a potom si Boh povedal, že je načase ísť s tým von a tak je dnes na svete moje demo. Z kresťanských kruhov sa o konkurencii hovoriť nedá. Je tu jedna známejšia formácia -  2ako1, s nimi som v kontakte a skôr si navzájom radíme a pomáhame ako sa pretekáme, kto je lepší.

 

 

Máš přehled o české hip-hopové scéně? Jak se ti například líbí čeští Wessani nebo raper Marpo?

Sledujem aj českú rapovú scénu, ale menej ako našu. Čo sa týka Wessanov, tak oni sú, dalo by sa povedať, že žijúca legenda kresťanského česko-slovenského rapu. Myslím si, že sú momentálne asi najznámejšia formácia v našich krajoch, ktorá je perfektná v tom ,že sa nevenuje len rapu, ale spája vo svojej práci viacero elementov hip-hopu a tak majú vplyv na väčšiu masu ľudí. Marpo má perfektné beaty, ale nejak podrobnejšie jeho tvorbu nesledujem. V poslednej dobe som sa tešil najmä na album Dj-Wicha, s ktorým som nedávno mal možnosť sa aj stretnúť. Veľmi ma svojou osobnosťou obohatil, pretože napriek tomu, že je uznávaným menom už aj na svetovej scéne, nehrá sa na celebritu, ale srší z neho optimizmus, entuziazmus, pokoj a pokora. Ten človek má neustále na tvári úsmev. Tak si predstavujem aj vyzretého kresťana. Všade kam sa pohne, mal by zanechať radosť a pokoj.

 

Kdo tě nejvíce v tvé hudební činnosti podporuje?

Sú to najbližší...Rodina a moja priateľka Majka.

 

 

Nahrával jsi u Ríši Čanakyho. Kdo další ti ještě pomáhal s produkcí tohoto CD?

Viac-menej som si to celé ošéfoval sám. Produkcii beatov sa z časového hľadiska nevenujem, preto uprednostňujem kúpu hotových podmazov od producentov, ktorí ma svojou tvorbou zaujali. Texty a produkciu som si na deme robil sám, KN- studio a vydavateľstvo Marcony  som oslovil, lebo sa mi zdali cenovo výhodní pre takýto malý projekt. U Riša vládla pri nahrávaní super atmosféra, bol veľmi ústretový, šikovný a pomohol mi doladiť moje nápady.

 

 

Jako hosty sis pozval Máriu Čírovou a Anette Čanakyovou. Jak se ti s oběma spolupracovalo?

S Majkou sa poznám osobne z pôsobenia vo Festabangu. Bola veľmi ochotná od prvého telefonátu a som rád, že z toho vznikla pekná a zaujímavá pieseň. Okrem toho mi tým aj urobila veľkú službu čo sa týka proma, pretože je známym menom jednak na gospelovej scéne a pomaličky sa presadzuje aj v svetskej pop-music. S Anettkou som sprvu nerátal – to bolo milé prekvapenie. Chcel som do tej piesne nejaký detský hlások, len bol problém ho zohnať. A ako som to Rišovi hovoril, tak on navrhol že by sme to mohli skúsiť s jeho dcérou. No a výsledok si môžete vypočuť na deme. Je to jedna z najvydarenejších skladieb.

 

 

Jaké jsou ohlasy po vydání CD?

Môžem skromne povedať, že zatiaľ je drvivá väčšina pozitívnych. Chcel som to demo v prvom rade dostať medzi neveriacich ľudí, čo sa (úprimne vďaka Bohu) podarilo a aj z ich radov sú celkom pozitívne odozvy. Vedel som, že to možno bude pichanie do osieho hniezda, ale dal som si veľmi záležať na textoch aby neboli typu “Kajajte sa a verte evanjeliu“ alebo „Ježíš vás vykúpil“, lebo to mladí z ulice nepochopia. Im je blízko niečo iné. Potrebujú cítiť, že sa ich nikto nesnaží moralizovať, lebo na to reagujú veľmi odmietavo. Oni v prvom rade potrebujú, aby boli milovaní a prijímaní takí, akí sú. Preto som vsadil na prezentáciu základných ľudských potrieb ako je láska, pokoj, mier, krásy života im prijateľnejším spôsobom, plus som sa pokúsil veľmi jemne načrtnúť niečo o Bohu. Či sa to podarilo, nech posúdia iní. Ako veľké pozitívum môžem povedať, že dokonca tento mesiac má vyjsť jeden sekulárny album, kde som dostal ponuku urobiť pieseň, lebo producenta albumu zaujala moja tvorba.

 

 

Demo jsi nazval: "Mám čo povedať". Vnímáš hudbu jako jediný a pro tebe zásadní prostředek, kterým můžeš vyjádřit to, co tě těší nebo i trápí?

Názov dema vychádza z prvotného úmyslu, ktorý som už spomínal - dostať Boha - lásku do ulíc prijateľným a nenanúteným spôsobom. Má vyjadrovať to, že prichádzam s novými témami, že to nie je klasický rap aký bežne zohnať ale niečo inovátorské, netradičné. Niekto by sa opýtal, že prečo sa tlačia kresťania „na ulicu“, keď ich tam nikto nevolá. Odpoveď je, že mi ide o šťastie ľudí. Chcem aby ľudia pochopili, že viera nie je kamenný a človeka zotročujúci zákon, práve naopak. Je riešením konfliktov, ktoré musia dennodenne zbytočne riešiť, prevenciou ľudského nešťastia, základom šťastného a pokojného života tu na zemi a potom aj po smrti. Keby sa všetci ľudia riadili láskou, nebolo by treba súdy, neboli by krádeže, vraždy ale menej stresu, strach by sa minimalizoval....Mám v pláne urobiť o týchto veciach track, ale ten bude už priamejší, ako sú tie na deme.

 

 

Jakou roli hraje v tvém životě víra v Boha?

Úprimne povedané, dlhú dobu som mal o Bohu skreslenú predstavu. Podobnú ako majú ľudia, ktorí ho vôbec nepoznajú. Že je policajtom, ktorý nás neustále kontroluje a trestá za každý priestupok. Dôsledkom toho bolo, že som mal strach zo zatratenia a Boh bol pre mňa veľmi vzdialený, neosobný. Dostal som však od Neho milosť, došlo u mňa zo dňa na deň doslova zázračným spôsobom k obnove zmýšľania  a momentálne som v štádiu, kedy pracujem na mojom osobnom vzťahu s ním. Ježíš aj Boh sú pre mňa osobnými a milujúcimi priateľmi, v ich prítomnosti nachádzam pokoj, odpustenie, životnú silu a chuť ísť ďalej, aj keď sa mi nechce. Keď sa mi občas stane, že sa tvrdohlavo snažím ísť za tým, čo ja chcem, nie podľa Božej vôle, veľmi cítím stratu radosti a vnútorného pokoja. Veľmi dôležitá je pre mňa taktiež aj chvála za bežné veci a krásy stvorených vecí i prežívanie viery v bežnom živote. Ono je to občas ťažké, ale práve tu sa v ľudských slabostiach ukazuje Božia sila. Ak človek odovzdá seba samého a celý svoj život bezpodmienečne Bohu, Boh s ním urobí zázraky. Mám s tým osobnú skúsenosť – to, že sa mi podarilo vydať demo je v prvom rade jeho zásluha. Môžete mi veriť,  že veľa myšlienok, ktoré nájdete v pesničkách nie sú z mojej hlavy....

 

 

Na které vystoupení nejraději vzpomínáš?

Na moje prvé na Feste v Poprade. Vôbec som nevedel, čo ma čaká. Nemal som žiadne skúsenosti s vystupovaním pred ľuďmi a keď ešte prišli na skúške za mnou organizátori, že chcú, aby som spolupracoval s davom a roztlieskal ľudí, tak som bol dosť nervózny. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo to odovzdať do Božích rúk. A On citeľne zasiahol. Lebo keď som sa postavil na pódium, všetka tréma zo mňa opadla a vystúpenie dopadlo oveľa lepšie ako som si predstavoval. Texty som nezabudol a ešte aj to publikum sa podarilo roztlieskať. Vládla tam neopísateľná atmosféra – atmosféra neba, lásky a radosti. Bol to jeden z mojich najsilnejších duchovných zážitkov, ktoré som za 21 rokov pobytu na zemi prežil.

 

 

Co nového pro své fanoušky na příští rok připravuješ?

Celé toto dielo je usmerňované „zhora“. Cesta sa postupom času pekne ukazuje, rozširuje a uvidíme čo bude za zákrutami. Môžem povedať len to, že momentálne začínam trénovať s dvoma mladými veriacimi Dj-s (Dj-Fedy a Dj-Re5) svoj vlastný sólo program. Prvýkrát ho budeme prezentovať 1.2.2009 na koncerte v Bratislave, ktorý nesie názov „Rezervované pre  vďačnosť 2“. Ďalej uvidíme. Rysujú sa nejaké vystúpenia, sú aj plány ohľadom prvého albumu, no či sa to bude dať skĺbiť so štúdiom, to teraz neviem povedať.

 

 

A zbývá ti ještě čas na něco jiného kromě školy a hudby:)?

Ale áno..S priateľkou trávim veľmi rád čas, ona je inak taký môj mini-manažér, pomáha vybavovať nejaké tie formality ak treba, a potom samozrejme na modlitbu, sv.omšu, nejaké to stretko....

 

 

Chtěl jsi, abychom nakonec rozhovoru umístili odkazy, kde si zájemci mohou stahovat tvou hudbu zdarma. Proč ses tak rozhodl?

Demo je niečo, čo má reprezentatívnu funkciu. Preto by malo byť voľne prístupné komukoľvek zdarma. Vytlačil som však aj zopár kusov, aby kto chce, mohol moju hudbu podporiť, aby bolo z čoho robiť nové piesne, keďže pre študenta to ani zďaleka nie je lacná záležitosť.

Kto teda má záujem o originál, ale chce podporiť našu tvorbu píšte na:   adrem.music(a)gmail.com

A nezabúdajte: Omnia vicit amor (Láska prekoná všetko!).

 

Rozhovor s Pavlom "Adremem" Podolským připravila Iva Rejlová

 

 

Odkazy:

http://www.myspace.com/adremholyhiphop

.

 

2016 Copyright Pavel Šupol | Všechna práva vyhrazena | Login | Tvorba: www.lukaspavelec.cz