Velmi mě zaujala na Campfestě přednáška „teologie metalu“. Zde se nadšenci pro tento hudební žánr snažili přiblížit kapely, které se v tomto tvrdém světě hlásí k víře. K tomuto proudu swe hlásí i kapela Nona, hrající heavy a power metalu s prvky neoklasiky a rocku. O jejich kvalitách se mohli přesvědčit i světově proslulí  Theocracy, kterým dělali předskokany v Popradě. V rozhovoru vám je představuje Vlado.

 

 

 

Odkazy:
http://www.kapelanona.netlife.sk/
http://www.tvlux.sk/ - Nona v Tv Lux
http://www.inverse.sk/ - rozhovor s kytaristou Matůšom na Inverse.sk

 

 

 

 

 

Ahojte Nona, predstavte sa prosím čitateľom servra hudba.signaly.cz, kedy ste vznikli, v akej zostave hráte, aký štýl hráte.

Ahojte,  voláme sa NONA a pochádzame z Popradu.  Sme partia mladých ľudí, ktorých združuje viera, dobré priateľstvo a záľuba v hudbe. Štýl, ktorý sa snažíme hrávať je metal a bližšie, je to melodický power metal. Hudba je smerovaná k tvrdším žánrom, ale jej texty sú evanjelizačné. Snažíme sa otvárať ľudom srdcia, aby cítili, že sa Boh snaží dotknúť sa ich hudbou samotnou, alebo jej textom.  Vznikli sme celkom náhodne, ako to u mnohých kapiel býva. Náš klávesák sa stretol s bubeníkom a začali hrávať spolu na sv. omšiach. Postupne sa k nim pridávali speváci a ďalší muzikanti a tak vzniklo teleso, ktoré doprevádzalo sv. omše u Saleziánov v Poprade. Začiatky boli ťažké a najmä "hlučné", ale postupne sa začalo formovať pevné zoskupenie a v roku 2006 sme už hrávali aj rôzne "covery", na ktorých sme hľadali samých seba a naše hudobné smerovanie. A tak prišiel rok 2007, kde nastal zlom a my sme si vybrali cestu, ktorou kráčame doteraz. Už dva roky hráme v stabilnom zložení: klávesy Martin Ignácz, bicie Ondrej Ujčík, sólo gitara Matúš Jarkovský, doprovodná gitara Peter Ignácz, basová gitara Peter Horník, spev Martina Funketová a Adriana Vančová.

 

Máte 2 speváčky. Je v tom kamarátstvo, že nechcete počet zredukovať na jednu speváčku? Alebo chcete, aby bol spev pestrejší?

V kapele sme všetci kamaráti, no v prvom rade ide o to, aby si každý člen dobre odviedol svoju robotu. Baby majú rôzny štýl spevu, iné rozsahy, inú farbu hlasu, iný štýl tvorby textov, takže je to rozhodne o oživení kapely. Sú piesne, v ktorých sa dopĺňajú navzájom. Jednoznačne obe sú funkčným článkom celého stroja.

 

Čo znamená názov Nona?

Názov našej kapely nemá nejaký hlbší rozmer, ako sme na to zvyknutí u iných skupín na gospelovej scéne. V začiatkoch mala Nona deväť členov. Slovo NONA pochádza z románskych jazykov, kde v preklade znamená 9 a tu je pes zakopaný. Hoci nás je teraz už iba sedem, nemáme v pláne podľa počtu členov naďalej meniť aj názov kapely :)

 

Metal. Roky plynú a tento štýl si medzi slovenskými kresťanmi stále nenašiel také miesto, aké mu právom patrí. Vo svete je medzi kresťanmi úplne normálne hrať alebo počúvať metal. Máte aj vy  takéto skúsenosti?

Takéto skúsenosti máme samozrejme aj my a dôvodov, prečo to je takto, je viacero. Jedným z nich je, že medzi kresťanmi stále panujú predsudky, že metal je zlá hudba, ktorá ničí človeku dušu. Radšej dajú ruky preč od tohto žánru, lebo majú dojem, že tvrdosť hudby pochádza od diabla. Podľa nás je to mylná predstava. Diabol nikdy nič nevytvoril, iba ničí Božie diela a pretvára ich na obraz, ktorý sa hodí jemu. Nepopierame, že existujú aj skazené kapely, ale máme možnosť voľby. Ak nechceme upustiť od obľúbeného žánru, môžeme si vybrať, či si necháme textami dušu ničiť, alebo povzniesť.  Ďalším dôvodom je, že mnohí ľudia majú radšej „mäkšie“ žánre, prípadne radšej idú s davom a nechajú sa strhnúť do mainstreamu, ktorý počúva 80% populácie a nesnažia sa nájsť svoju identitu v inom hudobnom žánri. Prišli sme do kontaktu aj s kresťanmi, metalistami zo zahraničia a zistili sme, že je to úplne iný pohľad na kresťanský metal na Slovensku a v západných krajinách. Ak chce Slovák,  kresťan, hrať metal a chváliť tým Najvyššieho, má hneď dvojnásobný problém presadiť sa. Kresťania ho neprijmú, lebo hrá metal, metalisti zase lebo spieva o Bohu ...zaujímavý paradox. Avšak je to celé o Bohu a aké má s nami všetkými zámery sa nikdy nedozvieme. Môžeme sa len tešiť na to, čo nám pripravil.

 

Myslíte si, že mladý človek nájde svoju identitu, ak sa nechá strhnúť mainstreamom? A to myslím nielen v hudbe.

Každý nájde svoju identitu niekde inde. Je to aj o vplyve okolia, kamarátov, životných skúsenostiach, či daný človek chce vytŕčať z davu, alebo s ním radšej kráča. Hoci sme zarytí metalisti nemyslíme si, že metal musí počúvať každý. Každý človek sa nájde doma v inom žánri, no ide o to kam ho ten jeho prúd odnesie. „Hlavný prúd“, alebo ak chceš radšej anglicky mainstream, nie je vždy na zahodenie. Napríklad ak považujeme vieru v nášho Pána za mainstream, tak potom aj my ako kapela kráčame s davom. Niekedy je fajn mať za sebou silnú oporu v dave, lebo všetci v dave kráčajú jedným smerom a preto ti nedajú možnosť zísť na iné kľukaté chodníčky, ktorých cieľ je zahmlený a neistý. Takže aby sme to zhrnuli, mainstream áno, ale treba pozerať pozorne kam smeruje.

 

Ktoré slovenské kresťanské kapely vy ako kapela vnímate, že hrajú tvrdšiu hudbu?

Bavíme sa na skúškach, že s kým by sme mohli zahrať koncert, ako spolupracovať, koho osloviť... Takýchto kapiel je spolu s našou na Slovensku asi 8, s niektorými sme v kontakte a snažíme sa aj spolupracovať. Netvrdím, že všetky sú metalové, ale rozhodne plávajú v tvrdších undergroundových alebo alternatívnych vodách. Takže konkrétne mená sú Fanuel, The Elements, Loyola, Úzka cesta, N.D.E., Služobníci Najvyššieho, Christallinus (ak sme na niekoho zabudli ospravedlňujeme sa). Popri týchto vyššie menovaných existuje viacero projektov, ktoré zatiaľ na koncertných pódiách nie sú veľmi aktívne.

 

Vidíte nejakú nádejnú cestu, ako na Slovensku, konkrétne na kresťanských festivaloch, viac presadiť tvrdšiu hudbu, viac ju dostať na výslnie?

Čo sa týka tvrdšej hudby a kresťanských festivalov, je to na Slovensku bohužiaľ pomerne dosť ťažké. Súvisí to najmä s vyššie spomínaným paradoxom. Mnohí kresťania sa toho boja a to nie len tí skôr narodení, ale aj v mladších ročníkoch sa ozývajú hlasy proti. Na gospelovej scéne to pre undergroudové kapely vyzerá asi tak, že ak sa kapela snaží dostať sa ďalej, má pred sebou dlhú a ťažkú cestu. Buď má šťastie a získa si nejakého hudobne otvoreného organizátora festivalu, alebo sa trápi a stále nie a nie sa presadiť. Aj samotní organizátori sa občas boja zobrať na festival kapely tvrdšieho razenia, aby to náhodou nebolo zle pochopené publikom. Pokiaľ sa nezmení názor fanúšikov gospelu, tak výraznejšie presadenie neočakávame. Preto táto scéna si žije tak trochu svoj život. Trošku v kluboch a trošku na festivaloch. Avšak kresťanské festivaly by mali byť pre takéto kapely skôr čerešničkou na torte. Ide predsa o evanielizáciu. Preto aj my sa chceme orientovať týmto smerom, ísť medzi ľudí, ktorí o Bohu nepočuli alebo nechcú počuť. Boli snahy v spolupráci s česko-slovenskou modlitebnou reťazou za metalistov Mighty Prayer Warriors (MPW) dotiahnuť aj do našich zemepisných šírok známe mená kresťanského metalu, dokonca vytvoriť aj festival, no na to treba aj podporu „vlastných“ a teda kresťanov. Postupne sa to však zlepšuje a tvrdé kapely sú častejšie pozývané na festivaly, uvidíme ako to dopadne budúce festivalové leto. Pravdepodobne to chce čas.

 

Ako je to s vašou vierou v kapele? Ste všetci veriaci odmalička? Do akej cirkvi a spoločenstva patríte?

Všetci sme od malička vedení k viere a boli sme takto vychovávaní našimi rodičmi. Všetci siedmi sme rímsko-katolíckeho vyznania. Viac než polovica členov chodila aj na cirkevnú ZŠ a ako kapela sme združení okolo Saleziánov dona Bosca v Poprade, takže určite máme celkom silné základy od útlej mladosti. Ale všetci sme si zažili svoje, či už menšie alebo väčšie, obrátenia sa na Najvyššieho. Chvíle kedy sme si uvedomili, že viera nie je iba tradícia, ale začali sme žiť svoj osobný vzťah s Ním.

 

U vášho gitaristu Matúša – mimochodom inštrumentálne veľmi zdatného – vidno cvik a drinu. Matúš, ktorých gitaristov máš obľúbených?

Ouu, vďaka za pochvalu... Medzi mojich naj gitaristov patria: Alexi Laiho, John Petrucci, Yngwie Malmesteen, Jason Becker, Gus G, Jeff Loomis, Tony MacAlpine.

 

Aby sa človek stal dobrým gitaristom, stačí mu talent? Alebo ak tvrdo maká, vôbec talent nepotrebuje? Poraď prosím ťa začínajúcim gitaristom.

Na to, aby sa stal človek dobrým gitaristom, treba hlavne cvičiť a dozrieť. Čo sa týka technickej stránky, tak je to o cviku. Človek dokáže byť aj cvičená opica, len či ho to potom bude napĺňať. Tu nastupuje to dozretie. Takže treba v sebe nájsť talent a hlavne ho nezakopať a byť nohami na zemi.

 

Čo by ste robili ako kapela, keby niekto z vašich spoluhráčov upadol do dlhotrvajúcejšieho hriechu? Vymyslím si – alkohol. Alebo závislosť na drogách.

Uff, tak to je veľmi ťažká otázka. Kapela je v mnohom podobná rodine. Funguješ s ľuďmi, ktorých máš rád, spoločne sa tešíte z mnohých vecí, no vznikajú aj problémy, väčšie, menšie, ktoré sprevádzajú chod skupiny. Vždy by to však malo kapelu posilniť. Ak by sa stalo niečo podobné, asi by sme sa začali za tohto člena viac modliť. Keďže sme kresťanská kapela, písmo hovorí: „Miluj blížneho svojho“. Teda by sme ho neodvrhli, ale snažili sa mu pomôcť. Ani člena svojej rodiny nepošleš preč ak nastane problém, naopak pomôžeš mu, tak je to aj v kapele.

 

Obzrime sa trochu za rokom 2009, aký bol? Čo vám ako kapele dal a čo vzal?

Nevzal nám nič, naopak dal nám veľa. Spoznali sme mnohých nových ľudí, či už hudobníkov, fanušíkov, tých ktorí tápu v tme a potrebujú pomocnú ruku, no aj tých, ktorí kráčajú vo svetle a svojou vierou posunuli ďalej nás. Našli sme si mnoho kontaktov na miestach, kde sme to vôbec neočakávali, získali sme mnoho skúseností a podarilo sa nám vytvoriť opäť nejaké nové skladby. Takže rozhodne nám rok 2009 niečo dal.

 

A aké sú vaše plány na rok 2010?

Rozhodne medzi naše plány patrí tvorba nových skladieb, hranie na koncertoch a festivaloch, prípadne ak sa zdarí nejaké turné, dostať sa trochu viac do povedomia a naším najväčším plánom je, aby na svet konečne prišla naša albumová prvotina. Takže to sú asi také naše najväčšie plány na rok  2010, no a popri nich zopár menších.

 

Ako vyzerá skúška vašej kapely?

Je to taká klasická skúška, hráme, zabávame sa, tvoríme... Zhruba máme takú základnú koncepciu, na ktorú sa podobá každá skúška.  Najprv modlitba, potom zahranie zopár starších vecí, veď opakovanie je matkou múdrosti, nasleduje tvorba nových a na koniec opäť niečo zo staršieho súdka.

 

Pizza alebo bryndzové halušky?

Akonáhle si ideme niekam „sadnúť“ ako kapela, tak chodíme do pizzerie a nie do koliby, čiže asi tá pizza :)

 

Nedávno ste mali koncerty s kapelou Theocracy. Prečo práve s nimi? Povedzte nám o nich niečo, v našich končinách nie sú príliš známi.

V našich končinách sú zahraničné kresťanské metalové kapelky všeobecne neznáme, hlavne preto, že je málo ochotných ľudí organizovať takéto koncerty. Ak sa občas na Slovensku podarí nejaký koncert, je to naozaj výnimočná udalosť a hlavne veľmi zriedkavá. Ďalšie špecifikum koncertov týchto žánrov je, že za nimi stojí v drvivej väčšine stále tá istá hŕstka ľudí. O niečo lepšie sú na tom v Čechách, čo sa týka povedomia o takýchto kapelách.  Prejdime teraz k Theocracy. Pochádzajú z USA a žáner, ktorý hrajú nie je práve veľmi preferovaný v Amerike. Hrajú naozaj kvalitný progresívny power metal, čo je žánrovo vyslovene európska záležitosť. Koncom novembra sa vydali na ich prvé európske turné a navštívili Čechy, Slovensko, Nemecko a Nórsko, v priebehu 9 dní na 6 koncertoch a 3 festivaloch. Vďaka kamarátom zo spoločenstva MPW a Combatant, sme sa rôznymi kľukatými cestičkami dostali k spoluorganizovaniu tohto  koncertu a bolo nám veľkou cťou uviesť túto kapelu po prvý, a zatiaľ jediný, krát na Slovensku. O tom, že to bola naozaj úspešná akcia svedčí aj zaujímavá divácka účasť. V Poprade sa stretli ľudia od západu až po východ Slovenska, nechýbali bratia Česi, obyvatelia našich južných susedov z Maďarska a dokonca aj chalan z Kanárskych ostrovov. Takže to bol taký multikultúrny guláš :)

 

Na aké základné kategórie sa delí metal a prečo je medzi metalistami toľko neveriacich?

Metal sa delí na mnoho žánrov a podžánrov. Vychádzajú hlavne z rozdielov v hudbe, jej prevedení, rýchlosti, tvrdosti, melodike, štýle spevu, nástrojovom obsadení, východísk z iných hudobných žánrov, ale tiež z textových ideí a krajiny pôvodu. Ako si môžeš všimnúť, je toho veľa čo ovplyvňuje konkrétny žáner metalu. Najzákladnejšie žánre, z ktorých sa odvíja mnoho ďalších, sú heavy, power, trash, death a black. Každý je niečím špecifický a výnimočný. Dalo by sa o tom hovoriť hodiny a aj tak by si sa dozvedel iba zlomok zo všetkého čím žije táto muzika. Čo sa týka neveriacich medzi metalistami, nemáme pocit, že ich percentuálne zastúpenie oproti veriacim je iné ako napríklad v hip-hope, rocku, punku, discu, pope či iných hudobných žánroch. Tento názor je skôr spätý s obavami a predsudkami ľudí voči tvrdšej hudbe. Poznáme mnoho metalistov, ktorí sú veriaci, dokonca celú komunitu. Veď aj my sami sme toho príkladom, že viera a metal sa nevylučujú. Viera nie je záležitosťou hudobného štýlu, ktorý preferuješ, ale individuálnou otázkou každého z nás. Záleží len na našom rozhodnutí, či ju prijmeme do svojho života, alebo necháme kdesi zabudnutú.

 

Hamburger alebo bryndzové halušky?

Rozhodne bryndzové halušky :)

 

Rap alebo Jazz?

Jednoznačne jazz. Keďže sme metalisti, rap nám žánrovo nie je veľmi blízky.

 

Chcete niečo odkázať čitateľom hudba.signaly.cz?

Nezabúdajte na Najvyššieho a robte všetko srdcom tak, ako to cítite. Radi Vás uvidíme na niektorom z našich koncertov :)

 

Rozhovor připravil Vlado Bis (www.gosamka.gospel.sk).

2016 Copyright Pavel Šupol | Všechna práva vyhrazena | Login | Tvorba: www.lukaspavelec.cz