S. Eliška Bielková patří do řehole školských sester sv. Františka. Když jsme si psali, tak jsme zjistili, že máme oba stejnou touhu a tou je skrze hudbu přivádět lidi k Bohu. Zatímco já to dělám pomocí vidoprezentací a webu, ona teď kromě jiného vede společenství 80 mladých zaměřené na chvály v Novej Bani.
Její CD Abraham vyšlo loni v červenci a s jejím nahráním jí pomohli spolusestry, kapucín Noro Pšenčík, Ondrej Tkáč a další. Vznikalo v různých okamžicích jejího života, ať již radostných, či bolestných.

Ještě prozradím, že z Rádia Lumen si můžete stáhnout povídání o Elišce, vzniku CD a na webu sester si stáhněte video o s. Elišce a její první videoklip k písni „Prečo“!.-)

Odkazy:
http://www.rehola.sk/skolskesestryosf/ - web sester, termíny koncertů, videoklip písně „Prečo“
http://www.30tri.sk/download/video.html- rozhovor z rádia Lumen, koupě CD, zpěvník Eliška o Abrahámovi


(Katolícké noviny) - převzato z http://www.30tri.sk/download/video.html

Niektorí z Vás už určite postrehli, že prostredníctvom vydavateľstva MINOR uzrelo svetlo sveta funglnové CD Eliška / Abrahám. Autorom nie sú tentokrát Kapucíni & Stanley, ono vlastne ako prvá výnimka nemá autora, ale autorku. Trinásť tymiánovo voňavých piesní. Elena Bielková alias sestra Eliška svojim prvým vlastným CD jemne a decentne odhŕňa záves, ktorý umožní každej citlivej duši vidieť do zákulisia jej pocitov, viery, vzťahu k Bohu. Radi by ste spoznali novú osobnosť sveta gospelu? Momentálne máte príležitosť dozvedieť sa prostredníctvom rozhovoru so sestrou Eliškou a kapucínom Norbertom Pšenčíkom o Abrahámovi a všeličom, čo mu predchádzalo a čo s ním súvisí, o kúsok viac.

ELIŠKA:

Kto je Eliška Bielková?
Krstným menom sa volám Elena, inak - rehoľná sestra Eliška. Neprehliadnuteľné je, už 17 rokov som školskou sestrou sv. Františka z Asissi. Pochádzam z dedinky Krasňany pri Žiline. Rodičia sú jednoduchí ľudia. Celý život tvrdo pracovali, nemali nič, len jeden druhého. V mojom živote som sa s väčšou vierou, ako u nich, ešte nestretla. Mám štyroch súrodencov, rodné sestry, jedna z nich je mi na vlas podobná. Po vydaní tohoto CD sa mi to možno zíde.

Tvoje hudobné začiatky...
Určite medzi ne patrí, keď sme si ako malé deti spievali v kuchyni s mamou pri varení. Spomínam rada na chvíle, keď sme sa ako tínedžerky bláznili pri pustenom rádiu. Dom bol plný hudby, mladých ľudí. Po mojom obrátení to boli a naďalej ostávajú modlitby chvál.

Kedy ste si padli do oka - ty a tých 6 strún?
V čase, keď mnou začala prudko lomcovať puberta, bol môj vzťah k Bohu veľmi biedny. Dodržiavala som len, čo som musela, aj to dosť mizerne. Sväté omše sa presťahovali z kostola pod stromy pred ním. To, čo ma vrátilo „do vnútra“, bola hudba. S partiou mladých ľudí som začala spievať v zbore. Chlapci hrali na gitare, obdivovala som ich. Doma sme jednu mali, tak som to tajne skúsila. Gitara ma chytila za srdce a doteraz nepustila.

Je Abrahám Eliškinou prvotinou?
Prvotinou mojej tvorby bola kazeta s názvom "Kráľ chudobných". Naspievali sme ju len my, rehoľné sestry. Druhou boli tri piesne na CD "Capielka", pozvanie od skupiny mladých konvertitov. Abrahám je z môjho pohľadu tretí hudobný projekt v poradí, určite však prvý urobený na takejto úrovni. Uvedomujem si, ak by bratia kapucíni do tohoto projektu nevstúpili, zostal by len súkromnou nahrávkou pre sestry našej provincie. Bola by to naša klasika, gitara a bongo. Vďaka tým, ktorí sa na ňom najviac natrápili, je to CD s bohatým hudobným odevom.

Čo Ťa motivovalo pustiť sa do samostatného hudobného projektu. Je to rozhodnutie uskutočniť jeden zo svojich snov?
Okamžik, keď sa niečo vo mne zlomilo, nastal po nemenovanom muzikáli. Dielo malo obrovský ohlas. Po predstavení ľudia stáli, tlieskali. Ostala som sedieť ako prikovaná. Bola som naštvaná. „Nikdy viac!“ Dnešná slovenská kultúra povznáša „telesnosť“, nie „ducha“. Zrodila sa vo mne túžba a veľká chuť vytvoriť niečo, čo by, aspoň čiastočne, zaplátalo prázdne miesto. Niekedy mám bláznivé nápady a z jedného takého vznikol Abrahám. Nie je to muzikál, len CD.

Ako vznikajú Tvoje piesne?
Niektoré ako moja výpoveď z období, v ktorých som kráčala a niektoré z trucu. Tvorila som v ťažkých, ako aj v radostných chvíľach, v rôznych obdobiach života. Všetko sa začalo kvôli nedostatku zdrojov nových piesní. Až na druhom mieste bola túžba vyjadriť sa týmto spôsobom pred Bohom. Piesne na CD nie sú textovo náročné, snažím vyjadriť veci v ich podstate, stručne. Často mi slúžia k vyjadreniu žalmy či texty z Písma. Vždy je to však výkrik môjho rozpoloženia duše. Spoločnou niťou je Viera. Vznikali v období, keď mi Boh zrútil moje dlhoročné kráčanie vo vízii, ktorej som verila, že je to Jeho vôľa. Dodnes tomuto obdobiu môjho života nerozumiem. Naučila som sa, že nie je najdôležitejšie veriť v Božie prísľuby, ktoré si človek vytvorí z jeho slova, nájde v Písme, najdôležitejšie je veriť Bohu samému, v Jeho prozreteľnosť. Tiež som pochopila, že niektorým udalostiam nebudeme rozumieť po celý život. Ale to nie je až také podstatné. Dôležité je to, že im rozumie On. V praxi to funguje tak, že si sadnem a začnem hrať. Text sa pridá zo srdca.

Komu hráš? Koho túžiš osloviť?
Teším sa na to, ako budú ľudia reagovať. Či si piesne vypočujú len raz, alebo ak v nich niečo vyvolajú, zanechajú, budú sa k nim pravidelne a radi vracať. Možno si ich hneď začnú brnkať na gitare, pospevovať, zháňať akordy. Pravdou je, že som CD chcela venovať mladým. Je o mojom vzťahu s Bohom, o tom, čo k nemu ja cítim. Túžim, aby ním boli ľudia povzbudení vo viere. Hudba je vhodným prostriedkom k evanjelizácii. Evanjelizovať je, okrem iného, mojou úlohou. Cieľom je, aby ľudia žili s Kristom. Ak s ním žijú, majú s ním vzťah, je to pre mňa to najdôležitejšie. Fakt.

Na to, aby obyčajný smrteľník mohol vydať CD, treba absolvovať Superstar, poprípade chytiť za ruku šťastie a byť oslovený producentom loviacim hudobné talenty. A niekedy pomôže aj kopa obrázkov s motívom Andreja Hlinku. Patríš do niektorej z týchto kategórií?
Nepatrím ani do jednej z menovaných kategórií. V mojom živote existuje ďalšia, najistejšia možnosť. Je to Božia vôľa. Keď On niektoré dvere otvorí, nikto ich nemôže zavrieť a keď niektoré zatvorí, nikto ich nebude môcť otvoriť. Zdá sa, že tomuto CD ich otvoril a ja dúfam, že tým spôsobí v našom vzťahu k Nemu užitočný, zároveň príjemný prievan.

Bol vznik tohoto CD, v niektorom momente, vážne ohrozený?
Som veľmi netrpezlivý typ. Tri týždne pred nahrávaním som mala peniaze, dohodnutých ľudí. V tom istom čase som chytila obrovský stres, mala som nervy. Dôležité veci, hlavne ohľadom nahrávacieho štúdia neboli jasné. Nechcela som robiť nič v afekte a hneve. Už som bola naklonená tomu, že sa pustím do projektu s niekým úplne iným. Našťastie bola moja prosba včas vyslyšaná, neunáhlila som sa. Veľmi som si priala, postupne sa to tak vykryštalizovalo, aby CD bolo bratsko-sesterské. Vďaka Norovi a kapucínom sa nám to podarilo.

Uvidíme ťa niekedy hrať a spievať naživo? Plánuješ v blízkej budúcnosti koncerty? V prípade záujmu, koho treba osloviť?
Pokiaľ som na tejto zemi, môžeme sa stretnúť, vidieť sa aj naživo. Čo sa týka koncertov, nemám zatiaľ jasnú predstavu. Nazývam to radšej modlitbami chvál. Áno, plánujem hrať a spievať. Či sa nakoniec niečo uskutoční, neviem. Mám zo všetkého tak trochu malú dušičku. Ďalší z Abrahámovských krokov na mojej ceste. Vstúpila som do toho a chcem kráčať. Od začiatku nahrávania vo mne pulzuje otázka, čo bude s projektom ďalej. Mojou veľkou túžbou je hrať piesne po farnostiach a povzbudzovať ľudí žijúcich s Bohom, prostredníctvom hudby, vo Viere. Na každú kritiku, každé slovo pre ďalšiu motiváciu, rovnako aj úprimný záujem o vystúpenie si rada počkám v osobnej mailovej schránke (Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.).

Hneď na úvod CD oznamuješ, že sa už nebudeš spoliehať na ľudí? Prečo taká radikálna reč?
„Lebo ľudia vždy sklamú.“ Odpoveď znie veľmi tvrdo, ako ty hovoríš radikálne, až pesimisticky. „Pastier“, moja najobľúbenejšia pesnička, je zároveň prvá na CD. Veľmi som zvažovala, či ju mám uverejniť. Mnoho ľudí, ktorí chodia s Bohom, vie o čom spievam. V živote každého z nás prídu obdobia, keď prechádzame veľkými sklamaniami. Som sklamaná z veľa vecí. Chtiac - nechtiac, vždy som v srdci nosila veľkú horkosť a neodpustenie. Jedného dňa som zčista - jasna pochopila, problém nie je v ľuďoch, ale vo mne. Čakať totiž od ľudského pokolenia to, na čo má potenciál len Boh, je hlúposť. Ľudia sú skrátka takí, akí sú. Práve takých ich treba milovať. Nič viac a nič menej.

V štvorke prichádza na scénu nový hlas. „Pane môj, tebe chcem zveriť tento boj. Ty ma v ňom ochrániš. Ja to viem.“ Komu patrí tento, miestami až veľmi dravý výkrik? Je na CD ešte aj niekto iný, kto ti požičal svoj hlas?
Pýtaš sa na Ruženku Tencerovú, mladé dievča zo spoločenstva mladých Domu chvál na Novej Bani. Hlas má silný a tvrdý, pri jej speve nie je potrebný mikrofón. CD spestrujú aj moje rehoľné spolusestry Lenka Kollárová a Janka Tomaščíková. Po hudobnej stránke sú na tom veľmi dobre. Majú veľmi špecifické a zaujímavé hlasové zafarbenie. Obe sú veľmi jemné a citlivé, preto ich je počuť v piesňach pomalých, pokojných. Niektoré veci nedokážem vyspievať tak, ako to cítim, mám v hlave. Potrebujem druhých, aby som mohla zrealizovať svoje predstavy. Týka sa to rovnako aj nástrojov a aranžmánov. Som za nich všetkých nesmierne vďačná.

Nosič je plný nádherných hudobných nápadov, ich prevedení. Ako a kde sa Ti podarilo nájsť ľudí, ktorí si tak ladia? Môžeš nám ich predstaviť?
Ako som sa spoznala s týmito ľuďmi a ako vzniklo CD? Vidieť v tom niečo ako náhodu by bola voči Bohu odo mňa veľká trúfalosť. Je zázrak nájsť niekoho, kto chápe čo cítíš, prežívaš a pomôže ti to vyjadriť. Anna zo Zeleného domu týmto ľuďom hovorí "spriaznené duše". Celý tím ľudí okolo CD je splátaný. Hrajú v ňom hudobníci z rôznych strán, všetci sú veľmi dobrí. Popri už spomenutých hlasoch Janky, Ruženky a Lenky, ktorá okrem hlasu pridala akordeón a gitaru, som oslovila aj Zdenku Garajovú, zo spoločenstva Dom chvály, hrá husle. Okrem nás piatich si môžete vypočuť Vlaďku Stuchlíkovú, ktorá je absolventkou na konzervatóriu v Žiline, pomohla s klavírom. Náš spoločný silný, veľmi obohacujúci zážitok má len jedného menovateľa, je ním Igor Baar a jeho nahrávacie štúdio. Igor Baar je zvukár a hudobník v jednej osobe. Zaujímavá osobnosť, spriaznená duša, ktorá zrealizuje to, čo máte v srdci, v mysli. Som Bohu veľmi vďačná, že som ho spoznala a mohla u neho nahrávať CD. Požehnaním v celom tomto diele a pri jeho realizácii je brat Noro Pšenčík - bicie a perkusie. Do projektu pozval to najlepšie, čo kresťanská hudba na Slovensku momentálne na sklade má. Kapucín Ondrej Tkáč – ústna harmonika, brat Pavol Prihatny – elektrická gitara, basgitarista Maťo Vrábel, saxofonista Marek Pastírik. Napriek zaneprázdnenosti každý z nich prišiel, zahral si v tomto diele s nami.

S názvom hudobného projektu sa spája predstava cesty, ktorá sa rozprávkovo vlní aj na jeho obale. Čo bolo skôr: cesta alebo Abrahám – obal alebo názov?
Abrahám. Muž, ktorý proti nádeji uveril Bohu. Konkrétna cesta sa vždy spája s konkrétnym Abrahámom. Kapucín Laco Tkáčik, ktorému vďačím za dizajn obalu CD, vystihol hlavnú myšlienku všetkých piesní. Cesta, či púť človeka, ktorý kráča niekam za horizont, možno sám nevie kam smeruje. Jedno je na nej isté. Duch Svätý je ten, kto ho vedie.

Ako vznikol Abrahám? Môžeš nám priblížiť jeho cestu?
Myšlienka nahrať CD vznikla pred dvoma rokmi po provinciálnej kapitule našej rehole. Americká sestra, v úlohe pozorovateľa, nás pekne prirovnala k „spevavej provincii“. Túžba viacerých spolusestier, zahŕňajúca aj moju, bola oficiálne schválená a celý čas podporovaná našou provinciálnou predstavenou. Projekt mi bol zverený s tým, že mám osloviť ľudí, ktorí mi pomôžu pri jeho realizácii tak finančne, ako aj hudobne a organizačne. Najskôr sme sa pre nedostatok času museli rozdeliť na dve skupiny. Jedna skupina cvičila v Žiline a druhá na Novej Bani. Počas jedného roka sme sa stretli asi tri, štyri krát, skúšali spoločne dotvoriť hudobnú stránku piesní. S textami piesní mi pomohla Silvia Kaščáková z Prešova. Demonahrávku sme nahrali v Nitrianskom Pravne u Braňa Valka. Konečná verzia, nahraná v štúdiu Igora Baara vyšla v júli 2007. Zo srdca ďakujem za akúkoľvek finančnú či duchovnú podporu všetkým dobrým ľuďom. Moja vďaka smeruje najmä do Novej Bane, tam momentálne pôsobím.

Hudobné dielko končí kráčajúco - rytmicky a klarinetovo - židovsky. Motív piesne je číri ako voda z topiaceho sa ľadovca. Záhadou je však smer celého projektu. Je to práve autor, kto mu dáva palicu cez plece a na konci uviaže malý batoh. Kam má namierené?
Záhadou, alebo skôr tajomstvom je sám Boh. To, kam má Abrahám namierené vie najlepšie len On. Možno by mala odpoveď znieť, že cieľom je večný život, biblicky zasľúbená zem. Stále málo. Pre mňa cieľ cesty nie je Zem ale Osoba. Cieľom je to, čo som napísala v poďakovaní na CD. Povzbudiť vo viere v konečné Ježišovo víťazstvo.


NORBERT PŠENČÍK:

Prečo sme o Eliške doteraz nevedeli?
Eliška je tichá a skromná sestra sv. Františka, s modlitbami nadobudnutou bázňou, aby na nej neostal ani kúsok slávy, ktorá patrí jedine Bohu.

Čomu môžeme ďakovať za CD. „Nepodarenému muzikálu“, alebo „zhode náhod“?
Eliškine CD nie je náhoda, ani zámer. Nepatrí do priečinku - komercia. Takže nie čomu, ale komu ďakovať za novinku Abrahám?! Boh sa rozhodol a Eliška po boji s Ním povedala len krátke a jasné: „Áno.“ Pomáhali jej ľudia, ktorí rovnako, ako ona, túžia počúvať, čo nám hovorí a byť mu poslušní. „Neviem ako, ale nech sa stane podľa Tvojho slova." Známy Producent zhromaždil ľudí, ktorí sa zladili, zahrali si spolu v štúdiu. Piesne mali od začiatku ucelenú formu. Oblečenie, v akom ich môžeme počúvať dnes, pochádza z dielne Igora Baara.

Prečo si do toho šiel?
Poznám do určitej miery Elišku a jej vzťah k Bohu. Vnímal som to a stále vnímam ako víziu Božiu. „Ak môžem tomu všetkému nejako pomôcť, nedbám. Pôjdem, keď ma tam chceš“, uveril som. On cez tieto piesne ku mne hovorí. Oslovili ma.

Zažili ste pri práci na CD zlomový moment? Po niečom takom prichádza obyčajne istota a úľava, že sa už do cesty nič nepostaví...
Pár týždňov pred nahrávaním, hudobníci mali vybavené dovolenky a ja som nemal nič v rukách. Nastal vážny krízový moment. Eliške ho určite netreba pripomínať. Gulička padla do správnej jamky až dva, tri týždne pred nahrávaním. Upokojil som sa, po tom, čo som s Igorom Baarom dohodol štúdio. Každý, kto len trochu privoňal hudobnému priemyslu určite vie, aké to je zháňať vhodné štúdio a tím v časovom sklze. Ukázalo sa však, že Boh CD chce!

Uvidíme Elišku jedného dňa stáť na koncertnom pódiu?
Zatiaľ 50 ku 50. Ako Elišku poznám, nechá to na Boha, zariadi sa podľa Neho.

V songu 11 autorka husto bombarduje Boha otázkami začínajúcimi slovom „prečo“. Čo myslíš, prečo?
Ak chcem poznať odpoveď, vždy sa opýtam. Dobrý otec rád a s láskou odpovie dieťaťu na: „prečo je tráva zelená?“, „prečo ma lienka bodky?“... Každým rokom, ako dospievame, je otázok menej. Sú však oveľa ťažšie. Rovnako aj odpovede. Ak nastane moment, keď sa nebudeme pýtať, mám strach, že sa ocitneme v slovníku pod písmenom S. Svätosť. Ja sa Ho zatiaľ stále pýtam.

Existuje súvis medzi počtom piesní a tým, čo sa hovorí: „13, Pán Boh pri nás“?
„13?“ Keby si Pán Ježiš vyvolil trinástich, určite by som nad tým začal rozmýšľať.

Ktorá z piesní je „tá tvoja“?
Moja obľúbená je Pôjdem za Tebou. Ale záleži od situácie, aktuálneho rozpoloženia. Hovorí sa, každá pieseň má svoje čaro. Tu to platí dvakrát.

Kam má namierené Eliška s Abrahámom?
Verím, že na konečnú spoločnú autogramiádu, ktorá sa uskotoční v nebi. A je úplne jedno, či to bude v synagóge, alebo v katedrále. Hlavne aby tam bol Otec.

Aká budúcnosť čaká toto CD, máš nejakú predstavu?
CDčko je a bude veľkým prínosom. Veľkú radosť prinesie ľuďom, ktorí radi spoznávajú Boha. Oni sú hlavnou klientelou. Títo ľudia skočia po ňom ako amur po mirabelke. Hudobný nosič Abrahám je zaspievaným vzťahom k Bohu, vzťahom ženy, ktorá dala svoj život Kristovi. Boh je zaramovaný a daný na tento disk, som si istý. Originál, alebo napálený, dostane sa do prehrávačov v domácnostiach, autách, všade tam, kde sa nechce kráčať bez Neho.

Abrahám sa voľakedy volal Abram. Bude sa v budúcnosti volať Aurel?
Aurel? Ak mám byť realista, toho sa nebojím. Ale ak by tučniačik zakotvil na Božom pracovnom stole, hneď vedľa notebooku, to by ma vážne pobavilo.

Keď sa v Holywoode niečo podarí, hneď sa začína pracovať na pokračovaní. Abrahám sa podaril. Môžme si pomaly šetriť sa dvojku?
Denne sa snažím pýtať Boha, čo odo mňa chce. On dobre vie, že sa rád nechám zviesť. Preto táto otázka nie je pre mňa, ale pre hlavného Producenta. Je na Ňom, či je Abrahám apokalyptické dielo, prvé a posledné, alebo Eliška predbehne v počte vydaných CD Rolling Stones.

2016 Copyright Pavel Šupol | Všechna práva vyhrazena | Login | Tvorba: www.lukaspavelec.cz